HISTORICKÉ HODINY

hodiny2V Historickom múzeu sa nachádza v rámci zbierok umeleckého remesla aj súbor historických hodín. História vzniku tohto súboru hodín siaha ešte do obdobia existencie Slovenského vlastivedného múzea (založené r. 1924), ktorého zbierky sa stali základom dnešného Historického múzea SNM. Tvorba tejto kolekcie (vyše 200 predmetov) prebiehala v rámci všeobecnej dokumentácie pamiatok umeleckého remesla a neorientovala sa na budovanie zbierky hodín ako špeciálneho odboru. V priebehu rokov sa podarilo získať pomerne ucelenú zbierku dokladajúcu vývoj hodinárstva od konca 17. storočia do začiatku 20. storočia.

Dejiny hodinárstva na Slovensku začínajú v 15. storočí, kedy sú písomné záznamy o existencii vežových hodín v niektorých mestách, napr. Bratislave z r. 1440. Ako samostatné remeslo sa hodinárstvo vyčlenilo zo zámočníctva v 16. storočí. Hodinári sa vnútorne delili na “veľkých”, ktorí zhotovovali vežové a izbové hodiny a “malých”, ktorí vyrábali hodinky vreckové. Hodinárov nachádzame spočiatku len v najvýznamnejších centrách remeselnej výroby. Nikdy netvorili samostatné cechy. Najstarším bol bratislavský cech hodinárov, zámočníkov a puškárov z r. 1571. V 17. storočí okrem Bratislavy boli cechy v Banskej Štiavnici, Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Trnave. Od konca 18. storočia sa podstatne zvýšil počet hodinárov a aj miest, v ktorých pracovali. V r. 1828 bolo na Slovensku 96 hodinárov v 41 mestách. V 2. pol. 19. storočia konkurencia továrenskej výroby hodiniek donútila hodinárov zamerať sa postupne na opravárensku činnosť.

Na výstave Historické hodiny sú prezentované hodiny interiérové – stolové, podlahové, nástenné, cestovné a hodinky vreckové. V rámci týchto jednotlivých druhov sú tu zastúpené aj ich rozličné variácie z jednotlivých slohových období (koniec 17. – zač. 20. storočia). Okrem hodín domáceho pôvodu značnú časť predstavujú aj produkty zahraničných hodinárskych centier, najmä Viedne a Paríža. Hodiny pochádzajúce z územia Slovenska (Bratislava, Trnava, Trenčín, Prešov) sa svojim tvarom a výzdobou začleňujú do celkového európskeho prúdu.

Hodinárstvo malo svoje zákonitosti vývoja a táto činnosť bola vždy spätá s dobovým umeleckým prejavom. Od ručnej výroby hodín sa v priebehu storočí postupne prešlo až k sériovej továrenskej produkcii – od estetického doplnku interiéru k rýdzo úžitkovému predmetu.