DIELA STARÝCH MAJSTROV

25034-10zo zbierok výtvarného umenia SNM – Historického múzea
Vďaka láske k výtvarnému umeniu, schopnosti vnímať jeho krásu a posolstvo doby, mnohí ľudia prepadali zberateľskej vášni. Investovali čas, um i celoživotné finančné prostriedky do kolekcií umeleckých diel. Aj keď máloktorá prežila smrť svojho mecéna, našli sa ďalší, prostredníctvom ktorých tento kolobeh ochrany, spoznávania i uctievania pokračoval. Im patrí vďaka, že aj my máme možnosť stretnúť sa s týmito poslami z hĺbky minulosti.

V roku európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého podtitul je Od súkromných zbierok k národným inštitúciám….. predstavuje SNM – Historické múzeum časť zo svojej bohatej zbierky výtvarného umenia.

Jej korene siahajú do začiatku minulého storočia k takým inštitúciám, akými boli Vlastivedné a Zemedelské múzeum. Po ich zlúčení s Lesníckym múzeom, prešli zbierkové fondy do novozaloženého Slovenského múzea (1940), neskôr Slovenského národného múzea. Tu o tri roky neskôr vyčlenili časť – galériu výtvarného umenia, ktorá bola inšpiratívnou pre vznik centrálnej inštitúcie – Slovenskej národnej galérie. Na vytvorení jej fundusu sa podieľali najkvalitnejšie diela tejto zbierky.

Napriek rôznym dobovým transformáciám a inštitucionálnym premenám sa vďaka ľudskému potenciálu zbierka rozvíjala aj naďalej. V každej dobe, viac či menej naklonenej výtvarnému umeniu, ju budovalo niekoľko generácií múzejných pracovníkov. Patrili k nim také významné osobnosti, akým bol Ján Hofman, ktorý stal na jej samotnom počiatku, Ľudmila Kraskovská, ktorá začala zbierku evidovať a spracovávať. Od roku 1940 tu pôsobila A. Gūntherová – Mayerová, od roku 1950 V. Wagner, neskôr J. Kálmán, K. Biathová, E. Ševčáková, E. Toranová. Celoživotnú profesionálnu dráhu jej zasvätila D. Učníková a doviedla ju do súčasnej podoby.

Vznikla zaujímavá a vzácna kolekcia umeleckých diel, ktorú môžeme rozdeliť do niekoľkých celkov s určitými vzájomnými súvislosťami. Tvorí ju viac ako tri a pol tisíc artefaktov výtvarného umenia – malieb, sôch a grafických listov. Z nich sme vytvorili výstavný celok najkvalitnejších a najzaujímavejších umeleckých diel, ktoré vo výtvarnej variabilite dokumentujú premeny umeleckej tvorby v žánrovej, obsahovej či tematickej podobe. Prostredníctvom nich máme možnosť poznávať jednotlivé umelecké programy, ktorými boli riešené výtvarné úlohy, nastolené a určované spoločenskými zmenami počas niekoľkých storočí.

V prvej miestnosti predstavujeme diela s biblickou tematikou Starého a Nového zákona, svätcov a svätice, oltárne obrazy, a ďalšie diela vytvorené do sakrálnych priestorov. Časovo sú vymedzené obdobím okolo roku 1500 do konca 18. storočia. Z domácej proveniencie môžeme spomenúť gotický oltár Sv. Troch Kráľov z Palúdzky, epitafný obraz Sibylly Maythiniovej, typický pre tvorbu majstrov začiatku sedemnásteho storočia v období reformácie, alebo oltárny obraz s motívom Archanjela Michala zabíjajúceho draka charakteristický pre protireformačný boj v období vrcholného baroka. Z importu je to napríklad obraz s biblickou témou Jacob a Ráchel pri studni, na základe poznania replík, ktoré sa nachádzajú v európskych zbierkach, pripísaný Francescovi Solimenovi ( 1657 – 1747), alebo slonovinové súsošie Obetovanie Izáka, od autora Simona Trogera ( 1683 – 1768).

V druhej miestnosti sú zastúpené diela profánneho charakteru od 17. do konca 19. storočia: zátišia, obrazy s bojovou tematikou, scény významných udalostí z dejín Bratislavy – korunovácie a hlavne portréty, ktoré tvoria podstatnú časť zbierky a tým aj našej expozície. Reprezentatívne portréty významných mužov, predstaviteľov šľachty, kolekcia portrétov panovníckej rodiny, krásnych nežných dám, dejateľov, meštianok i mešťanov. Ako príklad môžeme uviesť portrét Jakuba Haška, prepošta a fundátora františkánskeho kostola v Beckove z obdobia okolo 1680, alebo mramorový reliéfny portrét Karola VI. Habsburgského, ktorý vznikol najskôr pred rokom 1708 od autora P. Strudla. V závere expozície dominujú portréty slovenských národných predstaviteľov 19. storočia, napríklad Karola Kuzmányho od viedenského profesora F. Russa z roku 1868, Štefana Moysesa od J.B. Klemensa z roku 1871.

Sú to diela tak domácej ako i zahraničnej proveniencie, autorov poznaných i zatiaľ neurčených. Mnohé vznikli v maliarskych dielňach na území Slovenska ako výsledok autopsie na cestách Európou, priamym školením u významných majstrov, či inšpirované grafickými predlohami diel tzv. malých majstrov. Iné sa k nám dostávali starším či novším importom a rozširovali zbierky domácich milovníkov umenia, prezentujúc ich spoločenské postavenie.

Nakoniec je potrebné konštatovať, že prehliadka zbierky je zároveň aj prehliadkou vysoko odbornej a profesionálnej práce celej generácie majstrov reštaurátorov – externých i pracovníkov múzea. Bez ich umeleckej reštaurátorskej tvorby by mnohým dielam nebola prinavrátená umelecká hodnota, ktorá je následne úzkostlivo uchovávaná, aby sa čo najviac oddialil ich polčas rozpadu. Medzi mnohými, ktorí sa na tejto záslužnej práci najviac podieľali, spomeňme aspoň D. Filovú, K. Gregorovú, či mladých poslucháčov VŚVU pod vedením I. Mészárošovej.